Mosty cez rieku Váh

Židovský kostol - Synagóga

Židia sa v Liptovskom Mikuláši natrvalo usadili až v roku 1720. Bolo tu šesť rodín pod ochranou Pongrácovcov a so súhlasom Samuela Pongráca. Pochádzali z Holešova na Morave a venovali sa prevažne obchodníctvu. V bývalom sídle liptovskej župy boli židia vážení a spoločensky dobre etablovaní. Židovská komunita, mala v roku 1880 1115 členov, čo predstavovalo 39,7 percent z celkového počtu obyvateľstva. V roku 1865 zvolili za starostu mesta Izáka Dinera, čím sa stal Liptovský Svätý Mikuláš prvým mestom v Uhorsku, kde zvolili za starostu žida. Stalo sa to dva roky pred tým, ako židia dostali občianske práva v krajine. V roku 1731 bola v Liptovskom Mikuláši postavená prvá synagóga. Dnešná podoba synagógy je výsledkom viacerých stavebných etáp. Pôvodnú budovu poškodili požiare v rokoch 1878 a 1906. Po druhom požiari budovu obnovili podľa plánov budapeštianskeho architekta Leopolda Baumhorna.

Finálna podoba po rekonštrukcii od architekta Leopolda Baumhorna

Fotografia zo 80-tych rokov 20 storočia.

 Pôvodné vybavenie sa nezachovalo, bolo zničené a rozkradnuté v 80-tych rokoch, keď budova slúžila ako sklad. Budovu v roku 1977 od židovskej náboženskej obce odkúpil Mestský národný výbor. Dnes je opäť majetkom židovskej náboženskej obce.

Župný dom

Postavený v rokoch 1778 - 1793 v roku 1907 prešiel rekonštrukciou v pri ktorej bolo dostavané ďalšie podlažie. 

Celkový pohľad na župný dom pred prestavbou. Záber z roku 1903  

Považské kasárne

Výstavba považských kasární začala roku 1922. 

Sirotinec a Bethánia

Evanjelický sirotinec. Stavba začala 10. augusta 1924. Slávnostnú posviacku
budovy vykonal biskup Dr. Juraj Janoška 24. mája 1926

Bethánia - starobinec. Evanjelická cirkev s výstavbou začala v roku
1930 vďaka finančnej pomoci mikulášskeho rodáka, maliara
Eduarda Ballu.

Hrob Michala Miloslava Hodžu. Jeho telesné pozostatky
previezli v roku 1922 z Tešína.

Vrbica

Je to pôvodne garbiarske a pltnícke mestečko v tesnej blízkosti Liptovského Mikuláša, priamo na pravom brehu Váhu, juhozápadne od centra mesta. Od roku 1923 je jeho súčasťou.

Severná časť námestia a ulica Štúrova

 Pohľadnice zachytávajú severnú časť Námestia osloboditeľov v minulosti tiež Námestie A. Hlinku. Kde pred druhou svetovou vojnou žili významné židovské rodiny. Ulicu Štúrovu v minulosti Štefánikovu  ulicu.

Hotel Európa predtým hotel Royal.

Hotel Krone neskôr Kriváň teraz,budova Slovenskej Sporitelne.
V období Rakúska-Uhorska najprestížnejší hotel v meste.

Námestie bez Pišútovej ulice.

Lowova súkromná ulica dnes ulica Pišútova.

Nová budova Tatra banky.

Čerpacia stanica.

Z obdobia Slovenského Štátu.